Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
sádzať [-dza-, -za-, -ze-] ndk
1. koho, čo klásť, umiestňovať, vsádzať niekoho, niečo niekam: kdi se meczy sebu powadia, pred richtara se powolagu a že gich pre panske weczy nje do klady, nez do komory sazagu (NITRA 1663); tych pak, kteri by w dni nedelne na lieskouce, na huby a ssussky gissly, takowych slobodne aby zberaly, mužske pohlawy do klady, ženske do trlice sacaly (ZNIEV 1725); smrt wsseckich bere bez respektu a do hrobu sadže (GŠ 1758); wždy sa ma na to bedlit, gak nagmožnegssy gest, aby po desstj do wlchkeg zemy semena sa sazaly (Kal 18. st)
F. s. v poriadnosť uvádzať do poriadku: sero: w poradnost sazim (ML 1779); nezwanych hostj pod stul sadzagj (SiN 1678) nevážia si ich;
2. komu čoho nadávať niekomu: (M. Mitický s bratom) pryšly na luku tu a tam manzelku exponentowu byly a krwawyly, saczagicze geg kurew, na tom neprestawagicze (SKAL. N. VES 1628)
F. s. do pamäti ako do pece čo dobre si pamätať niečo: slyssic pekne naučeni za chrbet gich hadže, blazniwosti do pameťi gak do peca sadže (GV 1755); s. sa ndk k čomu púšťať sa do niečoho: aby žadny towarys jinde se nesazel k mystrove robotj, aby se jemu nekdiž dilo nepripovydalo, jedine na hospode (CA 1556)
sánkovať ndk čo, koho prevážať na sánkach: napomenuty bjl, aby statecznjm ludom, kdjž bez kriku aneb ublizeni druheho sankugu, prekazku nedelaly; zata sweho y s pany Köszinger Janosku, taktez y swjma detmj pekne wiprawjl na dwuch sankach sankowat (SKALICA 1687); trahis vehere: sankowati (PD 18. st); s. sa ndk: prevážať sa, spúšťať sa na sánkach: rekla, w budúcem leťe, gak dožigem, prigďem, i buďem sá wíc sánkuwaťi (BU 1795)
sápať ndk koho, na koho mykať, trhať, biť niekoho: yak zli na mnye szápá (DŽ 1752) dobiedza; ya cum protestatione Vašim Milostem se osvecuwam, zie te mostj chudj podani Vašich Milostech rozmetavagj a geste k temu y drabov bytj a sapati chtegi (BLATNICA 1574 E); s. sa vrhať sa, útočiť na niekoho: chce-li se wáss papeženec kormutiti nebo se sapati pro to slowo allein, to gest samu, hned mu rekneme, že papeženec a osel gest wec gedna (FP 1744); ya sem se k tomu treffila, kdy Pawel Spiwowsky biežel dolu schodamy a sapal se na Czessku (SKALICA 1765)
súžiť ndk spôsobovať súženie, trápiť, sužovať: ssúžil tam neprýtele, wiwedl swé mile (CC 1655); kteri gest ten čas, w kterem dablowe zatwrzele hrissniky sužity budu? (Le 1730); curae animos afligunt: skazyti, trápiti, sužiti, stratiti (WU 1750); vexo: trapiti, sužiti (AP 1771); s. sa ndk mať súženie, sužovať sa, trápiť sa: Letko Yano, Czyngala Ondregow zat a geho nagmladsseg dczery Bary muss, pred nas prystupyl a z naležytjm resspectom sužyl sa a swu krywdu takto predložyl (KOŠECA 1746); valde afflictatur: welice se suži, w uskosti postawený (WU 1750); sotva sem svet poznal, už sem vazeň, trápim sa, súžim sa ze dňa na deň (AD 18. st)
svätý príd
1. v náboženských predstavách vlastnosť pripisovaná Bohu, starozákonným prorokom, novozákonným evanjelistom a ľuďom, ktorí podľa kresťanského učenia žili cnostným kresťanským životom a po smrti sú uctievaní ako svätci (a v pomenovaniach pamätných dní, mesiacov, kostolov, osád, rastlín, chorôb ap. podľa nich nazvaných): nayswategssy Bože wssemohuczy (BAg 1585); maximus: negswategssy; sanctus: swatý (OP 1685); na druhú noc pripussťen budess k spogeňú swatych patryarchúw (KB 1757); divus: bózsky, swaty, kanonyzowany; psalterium: žaltár, swatého Dáwida žaltárowá kniha (KS 1763);
x. pren iron o, vi svaté klášterské drakiňe! (BR 1785) svätuškárske
L. náb Duch s. v kresťanskej vierouke tretia božská osoba: we gmeno Otcze y Syna y Ducha swateho (ŽILINA 1561); S. Duch sviatok Zoslania Ducha svätého na apoštolov, Turíce: na Svateho Ducha (CA 1709); S-á Trojica prvá nedeľa po Zoslaní Ducha svätého: w tu nedeli pred Swatym kryžom, patnastu po Swatey Trogicy prigal miestke prawo (P. ĽUPČA 16. st); s-ého Jána mesiac jún: s. Jana mesic (KoB 1666); s-ého Ondreja mesiac september: s. Michala mesjcz (KoB 1666); s-ého Ondreja mesiac november: s. Ondrege mesjcz (KoB 1666); S. kráľ zasvätený sv. Štefanovi, uhorskému kráľovi: na kostel Swaty kral reczeny, na oprawu geho fl 20 (ŽILINA 1601);
x. bot s-é drevo z gvajaka liečivého Quajacum officinale: swate drewo (HT 1760); s-ého Ducha korenie čemerica čierna Helleborus niger: swateho Ducha koreny (HL 17. st); bôb s-ého Ignáca plody cudzokrajnej rastliny kulčiba horká Ignatia amara: faba s. Ignatii: bob swatého Ignacya (TT 1745); s-ého Jána drevo, jahody, hrozná s-ého Jána ríbezľa červená Ribes rubrum, krík a plod: swateho Yana drewo (KoB 1666); ribes: jahody svatého Jana (VTL 1679); swatého Jana hrozny (:borzečky:) (OP 1685); hlava, tvár s-ého Jána áron škvrnitý Arum maculatum: menssj slowe aaron, o nem dale psaty se bude sub titulo twar swateho Jana (HL 17. st); chlieb s-ého Jána plod rohovníka obyčajného Ceratonia siliqua: chleb swateho Jana žywut mekčy (HL 17. st); siliqua dulcis: swatého Jana chléb (TT 1745); s-ého Jána zvonček ľubovník bodkovaný Hypericum perforatum: hypericium perforata: swateho Jana zwonček (VTL 1679); s-ého Jura kvet záraza obyčajná Orobanche caryophyllacea: verbasculum: sw. Yura kwet (:bylina:) (KS 1763); ruža s-ej Márie rastlina z rodu kukučka Lychnis: lichnis: rúža s. Marie (NPH 17. st); s-ej Trojice zelina fialka trojfarebná Viola tricolor: wezmi swateg Trogicze zeliny (RP 18. st);
x. med s-ého Valentína neduh epilepsia: hrebičkj užitečne su proti wsselikim nedostatkum mosku, s. Walentina neduhu, sslaku (RN 17.-18. st)
2. súvisiaci s náboženskými predstavami a obradmi: swate dni a zapowiedne (ŽK 1473); znamenugte sie znamenem swateho krzuza (S. KAPITULA 1480 DSJ); (Kristus) telo y krw swu swatu vilel (PARÍŽOVCE 1564); stan se geho swata wule (RUŽOMBEROK 1602); nas o tom bude winaucžowati tato dnessni swata episstola; krst swati w tom nas upewnuge (TC 1631); k swateg spowedy skeltowalo se fl 1 (ŠTÍTNIK 1689); gsy nam mylost swiatu vdelity racil (AgS 1708); nyepotupim joho sveté pravo (DŽ 1752); w dnessnim swatem ewangelium; k omssy swateg y w delny den pilno se ubira (KT 1753); gednu stribernu pikslu na swaty oleg (Kur 18. st)
L. s. s-ých veľmi svätý, najsvätejší: každé pohlawi muzské s pokoleňa kňezského gésti bude na mjste swatem toto masso, nebo swaté swatych gest (KB 1757); S. kríž sviatok Povýšenia sv. kríža, 14. septembra: w tu nedeli pred Swatym kryžom (P. ĽUPČA 16. st); S. večer Štedrý večer, Svätvečer: item na Svaty wecser s posipnjow day krawam, bude se behat (RO 18. st); s-é miesto chrám, kostol; sanktuárium: na tomto boskom a swatom mestie w zhromždieny wassem (BAg 1585); na swatem miste w kostele (TRENČÍN 18. st); s-á cirkev, eklézia, s. kostol cirkev: weryss-ly y w Ducha swateho, swaty kostol krestiansky, wssech swatych obczowany (BAg 1585); sam dawa do czirkwe sweg swateg gine učitele (TC 1631); abi joho svetá eklésia na velyiku se rozmahala (MCa 1750)
3. bohabojný, počestný, mravne dokonalý: pryklady mame mnohe pobožnich a swatych žien, yak su se naprotiwko swym manželom zachowawali (BAg 1585); kterehožto (Pána Boha) sme my sinowe a ditky swate (TC 1631); religiosus: bohabógny, nábožny, člowek swaty (KS 1763); drž a zachovávaj včilejšé tvé umíňeňí (BR 1785); na pohled swaty žywot wedel; čym nektere učeny swategssy, tym sskodliwegssy, naučy-ly se ho bezbožny (MC 18. st)
4. posvätný, vzácny, nedotknuteľný: pred slawnym vradem gest confirmowany swatym juramentem (PREŠOV 1701); vznešeny a osviceny pane, pane svatej rimskej riše grof (LEDNICA 1760 LP); slowo kneske swate gest (GK 1779); sni viprávať, jim jakžto božskímu zjeveňí veriťi, jest vec všem muhammedánum svatá (BR 1785)
L. s. stav (manželský), s-é manželstvo cirk manželstvo: mne Pan Buoh raczil obdaryti manzelstwym swatym (HLOHOVEC 1559); vmjnil sem w staw swaty manželsky wstaupiti (TRENČÍN 1646); žadal sem od V. O. ku manželstvi svatemu dievku jednu, totiž Ilonku; pani nechtice stavu svateho zbraniovati mne v tom, jest slušnu odpoved dati račila, abych až do fašanku čekal (CHLEBNICE 17. st LP); subst s. m
1. náb svätec: tak sy mu Buoh pomoz y wssyckni swaty (ŽK 1473); wssychňi swatý, swetyce, mňýssi, pustewňýci; pro twých swatých prýmluwu (CC 1655); zemreljch hrdinskjch lidj do počtu swatjch pokladaly (KoB 1666); canonizo: za swatého wyhlássugi, w počet swatých uwádjm (WU 1750); caelicola: nebéssťan, nebésky swaty (KS 1763); ona wsseliké rozličních svatích relikvie anebožto ostatki ukazuvala; (moslimskí rehoľníci) bívajú z podcťivosťú aj delimi všecci volaní, čo svatích znamená (BR 1785)
L. Všech s-ých Sviatok všetkých svätých, 1. novembra: w nedieli prwni po Wssech swatych (ŽK 1498); z Blatnicze zamku we cztwrtek po Wssech swatich (BLATNICA 1581); všech s-ých mesiac október: wssech swatjch mesicz (KoB 1666); svätnica, svätyňa s-ých menšia vnútorná časť starozákonného svätostánku i jeruzalemského chrámu: uďelal wnjtrny dúm modlitebnicí, aby se ménowal swátnica swatých (KB 1757); skrze ohawnost nic gineho nerozumie než modlu nekteru pohansku, ktera stala w swatine swatych (CS 18. st);
x. pren Pan Krystus skrze swu wlastni krew wssel gednuc do swatine swatych (TC 1631)
F. komu Pan Búh, tomu wsseccy swatj (SiN 1678) komu Pán Boh, tomu všetci svätí;
2. bohabojný človek, dobrý kresťan: tsom já bezpetsni smi i verim pevnye, śe svetoho szvoho v hrobe nyenyechás;
F. nehned každy swatym sluge, kdo se w chrame postawuge (SiN 1678); ne každy ten swaty bywa, kdo do kostola chodjwa (Se 18. st) nie každý ten svätý býva, kto do kostola chodieva; s-á ž svätica: wíc manželúm žiwím bila slúžila nekterá swatá (BN 1796); s-é s čo je vzácne, posvätné: nepotrebj swateho psum dawatj, anj perly pred swjne metatj (CS 18. st); -o vetná prísl: což se blyští, ne všetko bývá zlato, tak i pri kostele, ne pri každém svato (RL 1642); -e prísl k 3: abychom my swatie, pobožnie, krestiansky, w bazny boskeg, w pokore žiwy mohli byti (BAg 1585); pomos’ mi pobośnye szvatye śitz (AgR 1758); tak se najpobośnyej a najszvatyej pomsztzim, hrichov se uvaruju (RSP 1758); sancte: swaťe, werňe, swatobliwe (KS 1763); k 4: Thomas podal vprimnou wuli pred vradom a swate zasljbil (P. ĽUPČA 1625)
P. tpn na Swatem Petre ( 1460 v Trnave SČL); Od Swathey Anny (v Liptove 1540)
svetský príd
1. týkajúci sa celého sveta, svetový: tuto prisahu kladieme ne pre hanbu swetsku, ale pre samu bosku sprawedliwost (K. N. MESTO 1690); cosmicus: swetsky; caelestis: nebésky, swetsky, powetrny hwezdnaty (KS 1763)
F. kurwa sweczka, nehodna sy w pocztywey dedine biti (TURIEC 1590) (nadávka)
2. týkajúci sa života na zemi, pozemský op duchovný: bylo by dietie w dewiti letech, obdrzy prawo swietske y stoliczne (ŽK 1473); poproste mileho Pana Boha za dwa stawy, za swethsky y duchowny (SM 1479); wedle mnohych dobrych lidy duchownych y swetskych prisazneho swedomy (SLIAČE 1543); swetske nazzjwaly, cokoly wen z chramu modlarskeho bilo neposwatne a bohom oddane (KoB 1666); mordarstwy a zbogstwy zgewne smrtou magj se wynahrazowaty a odplaczowaty, gako nam toho dosweczugy bosky y swetsky zakon (KRUPINA 1683); dum mladežy swetskeg anebožto konwykt (KrP 1760); predlož sy palac negaky, w kterém sa gak swaté a pobožné, tak y swetské a hanebné obrazy nacházagú (DC 1797)
3. laický, op kňazský: wssem swetskym lidem neb laikum podle posluhowáno bylo (DuP 1716); lajcus: swetsky, neposweceny (KS 1763)
4. cirkevný, nie rehoľný: aby z mníchuv nikeho aňi za kazatela aňi za spovedlníka ňemali, než z cirkewníkuv, ze svetskích kňezuv (BR 1785); nebuď cirkewníkem (:swetskím knezem:), než čokoliw giné (BU 1795); subst s. m kto nepatrí do duchovného stavu, laik: sa krik v klášteri bil strhnúl, ke dverum svetskí pribehli a mňa mníški hňedki do podzemnnéj komúrki wetkali; (mofti) ňé nad všeckím kňezstvím toliko, ale i nad svetskími druhá hneď jest po sultánovi osoba (BR 1785); po s-y prísl výraz k 2: pompaliter: nadhérňe, pyssňe, po swetsky (KS 1763); -stvo s hromad neduchovné osoby op duchovenstvo: swetský wogák od duchowního gest natolko rozdílný, nakolko gest rozdílné swetstwj od duchowenstwá (BPr 1787)
sypať ndk
1. čo nechať padať prúdom (niečo sypké, drobné): popel a smetj pred dwere sypatj gest zakazano pod byrssagom gedney hrywnj (ŠŠ 1610); zbozje abj hned z mitownice do truhlj sjpalj (ŽILINA 1621); Yúditha kdiž na seba wzala žiňenú oďew, sypala popel na swú hlawu (KB 1757); v rukách svých nič nemel (Jánošík), kdy jeho lapali a ješte mu hrachu pod nohy sypali (ASL 1781); leino wolowe spal na prach a ten prach sip na zilu nebo na ranu krwawu (LR5 18. st);
x. pren tak lalila, hyacinth, tak aj všecki kveti sipú za čas vúňu, ale hňedki minú (BR 1785) šíria
F. s. soľ komu sužovať, trápiť niekoho: Buch wssemohucy obyčegne nesipe soli, to gest nedawa suženi, uskosti a krýže bezbožnym lidem (GK 1779)
2. rýchlo hovoriť, rýchlo vyslovovať: jestli meňéj lejú, sipú a kidagú z všelikích novonalezeních nástrojov, vtedi jest škamráňí (BR 1785); nechcem wjc mluwiti, neb ma hrdlo bolj, a protož rádneg sypem z tochto mjsta, gazdina mi doma gjž gulassu chystá (BrV 1794); s. sa
1. hrnúť sa, valiť sa, padať vo veľkom množstve: zdi se sypaly z vysoké skaly (HP 1678/ 1756); ze wssech stran snech se sipe y protiwny wgeter preduwa (MS 1758);
x. pren vi, kterím ňeni dosť, že sa sami do ohnivích lucifera botuv velkími stádami sipeťe, než aj druhích najňevinňejších ze sebú ta vlécťi chceťe (BR 1785)
2. (o obilí) vypadúvať z klasov: burrio: sype se zbožj (KS 1763)
3. pribúdať, množiť sa vo veľkom množstve: ony wedga o tom, ze se mezj sspanyi penyezi sypalj (ZVOLEN 1595)
sýtiť ndk koho (čím) poskytovať, dávať niekomu jedlo, stravu, kŕmiť, nasycovať niekoho: ty mne sám sýťiss hogňe pri swém stole (CC 1655); dogka chowanca sweho papou neb detinskou kassou krmj (:sity:) (KoB 1666); satio: sytiti, naplniti (AP 1769); syn mna až do mogeg starobý werne chowal, sýtil a opatrowal (S. ĽUPČA 1781); nesíťá čloweka powetrj, zem, morá (BE 1794); te chleb netoliko zastup sytjl, ale se y množjl a rostel (CS 18. st);
x. pren (Kristus) nesmirnich bjd pocjtil, aby nas swu pritomnosti w pokogi wečnem sytil (KK 1709) uspokojoval, napĺňal; s. sa uspokojovať sa, ukájať sa: y wy nadarmo se sytite a kogite sliby gegich (ZA 1676); ma dusse gest žadostiwa, minj se sytitj (PoP 1723-24)